Crew.cz

Zajímavosti

D4VE

Kríza stredného veku...

Roboti by sa dali rozdeliť do niekoľkých kategórií. Niektorí sa pokúšajú ľudstvo vyhladiť, iní ľudstvu pomáhať a podaktorí sa pokúšajú ignorovať rôzne protokoly. Jednoducho chcú mať vlastný život. Ale ak chcete mať život, treba počítať s tým, že bude mať svoje pozitíva, ako aj negatíva. A tým nemyslím práve starnutie. Ak ste doslova nesmrteľný, tak je iba otázkou času než sa začnete nudiť, alebo upadnete do depresie. Niečo také postihlo D4VEa.

D4VE pracuje ako účtovník pre elektráreň. Nie je vo svojej práci nijako dobrý a už vôbec nie je dôležitý. Ako keby to nestačilo, jeho šéf FR4NK, mu dáva každý deň jasne najavo, že mu účtovníctvo nejde. Asi to bude tým, že D4VE sníva o inom živote. Viete, D4VE nebol vždy iba úradníkom sediacim na zadku sedem hodín denne. Kedysi pracoval ako obranný bot a nakopával zadky dvadsaťštyri hodín denne. Kedysi jeho život niečo znamenal.

Kedysi bol super. Kedysi bol dôležitý. Kedysi bojoval s monštrami a mimozemšťanmi a chránil planétu. Ako obranný bot sa zúčastnil vyhľadenia ľudstva a všetkých mimozemských rás. A keď už im nikto na vyhladenie nezostal, roboti začali... žiť. D4VE si našiel partnerku, prácu a stal sa z neho obyčajný civilista. Ako už bolo povedané, D4VEova práca stojí za prd, priateľka mu dala najavo, že ho chce opustiť a jeho nový syn ho nenávidí. Jeden by mal chuť si z toho hodiť mašľu. Alebo sa predávkovať olejom.

Scenárista tejto minisérie, Ryan Ferrier, sa nechal pri písaní inšpirovať vlastným životom. Nie že by bol robotom, ktorý bojoval proti mimozemšťanom. Iba bol nešťastný zo svojho zamestnania. V mladosti nastúpil s veľkým elánom do práce pre istú firmu. O rok neskôr nahradil elán každodenný plač a depresie za volantom auta. Tak dal nasledujúci rok výpoveď. D4VE narozdiel od neho výber nemá. Nemôže odísť. Musí vydržať. Je to obyčajný fachman vzdorujúci svetu, ktorý sa zjavne proti nemu spykol.

Ferrier pri tvorení robotického sveta povolil uzdu svojej fantázii. Dizajn samotného D4VEa spĺňa svoj účel na jednotku. D4VE nemá tvár a vďaka tomu sa s ním dokáže čitateľ ľahšie stotožniť. Hlavná postava pracuje pre paródiu spoločnosti, ktorú každý pozná, na ulici žobrú roboti s ceduľami, „Budem pracovať za olej“, nehovoriac o tom ako roboti masturbujú (pardón, kalibrujú). Plus, D4VE trpí mittyovským fantazírovaním a vyjadruje svoje pocity emotikonmi.

Po príbehovej a scenáristickej stránke si jednoducho niet na čo sťažovať. Ale čo kresba? Tú dostal na starosť Valentin Ramon, španielsky kreslič a kolorista. Keď som prvýkrát otvoril tento komiks, Ramonova kresba mi pripomenula Drsnú školu Geofa Darrowa. Samozrejme, že sa nejedná o maniakálne ultradetailnú kresbu, ale istý darrowizmus tu je. Každé okienko komiksu je plné detailov, interiér robotických tiel je krásne rozkreslený, architektúra domov je niekde medzi minulosťou a budúcnosťou, mestá sú plné neónových reklám a diaľnice sú preplnené rôznymi vozidlami. Na každej strane sa je na čo pozerať.

D4VE sa veľmi rýchlo zaradil medzi moje obľúbené robotické, komiksové postavami ako sú Atomic Robo a Scud: The disposable assassin. Skúste sa začítať do jeho príbehu a možno si ho obľúbite aj vy.

připojená galerie

17.2.2014 vložil Marek "Keram" Barányi    Komentáře: 0